Webinár STRAVOVACÍ REŽIM

dátum:   4.4.2022 webinár 016

Mám hlad, dala by som si keksík...  NAOZAJ ?

Skúste sa zamyslieť, či ste v takejto situácii hladní, alebo len maškrtní?

Skúste sa zamyslieť, či by ste si v takejto chvíľke s radosťou dali kompletné jedlo ?

 

Obdobie kedy nejeme, je rovnako dôležité ako strava, ktorej výberu venujeme dosť času...

Je dobré zamyslieť sa i nad takouto "banálnou" vecou.... 

Je dobré zamyslieť sa, že je niekedy dôležitejšie nejesť ako jesť !

Je dobré zamyslieť sa, že režim prijímania stravy je rovnako dôležitý ako strava samotná...

Naše naučené režimy stravovania sú pod tlakom všade a kedykoľvek dostupného jedla.  Mnohokrát sa poddávame tomuto tlaku  a tak pomaly ale stabilne deformujeme  prirodzené postupy  formované desať tisíckami rokov vývoja ľudského druhu...  Ako to teda bolo pôvodne vymyslené ?

Človek žije v prostredí pravidelných zmien. Základnou a najsilnejšou zmenou je striedanie dňa a noci. Všetky biologické procesy v tele sú tomuto podriadené. Príjem stravy je na tom podobne.

 DEŇ, v bdelom stave pri príme potravy náš metabolizmus funguje väčšinou na zmiešanú stravu s obsahom sacharidov. Sacharidy - jednoduché i zložité cukry sa postupne rozkladajú na glukózu- jednoduchý cukor, ktorý sa dostáva do našej krvi.  Na jej ďalšie využitie v tele je potrebný hormón inzulín. INZULÍN je ukladací hormón. Jeho hlavnou funkciou je čo najrýchlejšie "poupratovať" glukózu z krvi.  Zvýšenie hladiny glukózy v krvi znamená chorobu- cukrovku, preto je jej „upratovanie“ veľmi dôležité.  V situácii, kedy sme fyzicky neaktívni a naše svaly nepotrebujú veľa energie, ukladá inzulín prebytok glukózy najmä do tukového tkaniva-" ako zásobu na horšie časy".

 NOC je obdobie pokoja, príjem potravy je zastavený, tráviace orgány by mali oddychovať. Dostatok energie na oddych a regeneráciu tela máme uložený v zásobách zo dňa. Noc je obdobím tzv. ketogénneho metabolizmu, to znamená, že sa energia získava zo zásob tuku premenou na ketolátky. Tento stav je veľmi dôležitý. Ketolátky totiž nie sú len jednoduchou formou energie, ale majú aj iné, tzv. signálne funkcie. Znamená to, že v tomto období dávajú všetkým naším bunkám signály- povely. V jednoduchosti im hovoria aby si u seba poupratovali a súčasne robia bunky odolnejšími voči chorobnému poškodeniu...  

Obdobie kedy nejem je pre moje telo veľmi dôležité. A toto obdobie nie je len v čase spánku. Našim predkom trvalo niekoľko hodín bdelého dňa na zaobstaranie a prípravu potravy. Takto sme boli naprogramovaní...

Rozdiel medzi našou stravou a pôvodne naplánovanou stravou našich predkov nie je len v jej zložení, ale aj v tom, že my , na rozdiel od našich predkov,  máme  ČASOVO NEOBMEDZENÝ PRÍSTUP K POTRAVE. Počas celého bdelého stavu máme  a veľmi radi využívame všade dostupné zdroje jedla, maškŕt, sladených nápojov,... jednoducho prepĺňame naše bunky, našu  "špajzu". Problém vzniká vtedy, keď nám chýba obdobie dňa alebo roka, kedy by sme mali v našich bunkách- v našej špajzy poupratovať.   A viete ako to vyzerá v akejkoľvek komôrke, keď sa tam dlhšie neupratuje... Veci sa začnú kaziť...  V tele pri takomto "kazení" vzniká choroba...  

Nie , toto nie je sci-fi. Pre zarytých vedátorov- toto sú informácie potvrdene EBM- medicínou dôkazov. Pre tých, ktorí majú "cit pre  prirodzenosť“ je to len potvrdenie správnosti tisícročia existujúcich princípov mnohých kultúr.  Mnohé vierovyznania vedia, že HLAD je dobrý. Pôstne obdobia sa nachádzajú v každom náboženstve. O liečebnom účinku hladu hovoril už Hippocrates.

Naše telo je naprogramované tak, aby si vedelo pomôcť v chorobe. Tento samo liečiteľský potenciál sa naplno prejavuje v hlade.

Čo dalej?

Idem sa začať postiť ? Ideálne až od zajtra ?

Nepanikárte... Než sa odhodláte na celý deň trvajúci pôst, skúste to pomaličky, postupne. 

Skúste skrátiť obdobie jedenia počas bdelého dňa postupne na 10 a neskôr na 8 hodín... skúste predĺžiť interval medzi jedlami minimálne na 4 až 6 hodín... Skúste sa sami seba spýtať, či ste hladní alebo len maškrtní...

Skúste počúvať svoje telo...